Canis Cassovia

diana

Zaslal: So 6. júna 2009, 12:44    Predmet: tak vazeni , kedze sme sa uz dlho nevideli, co keby sme sa uvideli zajtra? bez ohladu na pocasie (zucastnenie sa vychadzky je na vlastne nebezpecenstvo, ci ako sa to pise). predbezne sme sa dohodli, ze sa stretneme na furci - lingov -konecna trolejbusov a pojdeme niekd etam na luky, pripadne aj tam, kde spominala trixova. takze, nejake namietky, pripomienky, ...? kto ide??? a huraaa na vylet az budem mat trosku casu a chyti ma pisacia nalada, napisem nejaky clanok na stranku. cestne vyletnicke

Zúčastení : Gabika s Tinou a Maxi,Eva s Gasom, Diana s Cleou, Gabika s Trixi a Blackom,  Katka s Honey, Gabika s Baskom, Inga s Kevinom a Buddym, Veronika a Viki + Fero v úlohe šoféra

Dĺžka trasy: 11,5 km

Mapa satelitná

Mapa "mapovidná"

Katkina verzia:

Prechádzka s jahodovou príchuťou....ako pekne to znie :)

Stretli sme o 13:13 na Lingove :D niektorí skôr,niektorí neskôr....Neviem mená všetkých ľudí,a tak môžem povedať len,kto so psieho osadenstva sa zúčastnil : Honey,Clea,Black,Trixi,Basky,Max,Tina,Gas,Buddy,Kevin :) / snáď som na nikoho nezabudla :D /

Takže sme sa vybrali cestou necestou najprv po lúke...Prešli sme asfaltkou a dostali sme sa na pole posiate repkou olejnou,ktorou sme sa museli doslova brodiť :) V repke sme hľadali sem tam psy,sem tam aj ľudí ale zvládli sme to a úspešne sme sa prebrodili až na "lúku". Pokračovali sme po cestičke až zrazu zmizla Honey,a potom aj Black...A čo nevidno za zákrutou-kravičky.Našťastie priviazané na reťazi,a tak Honey nemohla do sýta vyblbnúť svoje inštinkty..chvalabohu...Po chvíľke sme ju chytili a pokračovali sme v ceste kde sme sa neďaleko kraviek zložili na trávu pod stromy,dali napiť psom a chvíľu sme posedeli.Tu sa k nám pripojili opozdilci-organizátori dnešnej vychádzky :D

Pokračovali sme smerom naspäť,kde už sme nachádzali jahody a pri nich sme si robili pravidelné pauzy aby sme uspokojili aj naše "mlsné jazýčky" :D Po ceste sme stratili staffordku Tinku a tak sme sa ju vybrali hľadať...O cvhíľu dobehla vyplašená ale zároveň celá happy,že nás-teda hlavne paničku našla..Asi sa pozabudla,možno zbadala bažantíka či zajačika....:

Dostali sme sa k akémusi vysielaču,ktorý mal pre seba krásny oplotený výbeh,a tak sme chvíľu polemizovali nad tým,načo je pre vysielač taký veľký oplotený pozemok :D Dokonca aj čerešne tam mal :) A tu nás už zase čakali jahôdky...plno jahôdok...aj čerešne...MŇAM....S Dianou sme boli také pažravé,že nám celá skupinka zmizla a museli sme ich dobiehať :)

A tu sa už pomaly naša výprava končí,bola to príjemná prechádzka,ktorá mala dĺžku vraj cca 11,5 km.....

Fotky tu : http://adelkaahoney.rajce.idnes.cz/Prechadzka_7.6_2009/

Katka

Gabčina verzia:

S Viki, Blackom a Trixi sme vystúpili na Lingove z trolejbusu niečo po 13tej. Ako som pozerala nikde nikoho som zo "smečky" nezazrela len jedného krásneho pointra s paničkou, ktorý sa k nám nehlásil. So zdesením som spomínala kde a kedy sme sa to mali stretnúť, či som zas niečo ja nepoplietla. Bola som si istá že je správny deň, hodina aj miesto, tak sme sa usadili na lúčku a čakali. O pár minút dorazili Diana a Katka so svojimi psicami. Následne dorazila aj Gabika s Maxi a Tinkou a zistili sme že aj pointer Gas s paničkou Evou patria k nám. Dokonca dobehla na poslednú chvíľu aj Veronika. Všetci sme s napätím čakali na hlavnú organizátorku Gabiku. Dočkali sme sa len telefonátu o pol druhej. Gabika povedala Diane: "Teraz som vstala ale nikomu to nehovor dôjdem za vami.". Samozrejme Diana to hneď oznámila všetkým zúčastneným a mi s myšlienkou na práve zobudenú Gabiku sme sa vybrali na vychádzku.

Mňa poslali dopredu so slovami: "Ty to tu poznáš.". No neviem či to bolo správne rozhodnutie. Z časti mali pravdu z časti sa osudne mýlili. Chodievam tadiaľ v zime často ale to tam nerastie žiadna zelená rastlinná háveď. Prešli sme teda z okrajovej časti Furče prelínajúcej sa s Košickou novou Vsou na lúky. Tam sme vypustili všetko zverstvo a cestičkou sa presúvali ďalej. Postupne sa odkrývaľ výhľad na Košice. Blížili sme sa k ceste tak sme si pripli psiská prešli cez cestu a tu mi úsmev zmrzol. Tam kde bežne chodievam zrazu stálo pole s repkou olejnou miestami rastúcou až do výšky pŕs. No do hája a čo teraz? Cesta po ktorej chodievame som nikde nevidela. Už ma dobiehali aj posledný psy a ich paničky. Nemohli sme ostať stáť na okraji cesty a tak som zavelila priamo vpred. Predierali sme sa repkovou džungľou. svoje psy som už dávno stratila kdesi v diaľke. V tejto chvíli som závidela som malému Blackovi.

Lúka pri veternej vrtuli. Foto by Veronika

Prebrodili sme sa na lúku ale nevedela som kade ďalej. Všade okolo kade sa dá v zime pohodlne prejsť bola vysoká vražedne nebezpečná repka. Pozrela som na mapu a za najprijateľnejšie východisko som zvolila trasu popri poli ku veternej elektrárni. Nikdy predtým som tam nebola a vždy som tam chcela ísť. Znovu som nahodila výraz ako keby som presne vedela kam ideme a šlo sa. Dostali sme sa na kľukatú cestičku. Kráčali sme a debatili o kdečom, keď  Katka zrazu zistila, že jej zmizla Honey. Ako volala tak vola Honey sa nevracala. V tom si spomenula na poslednú aféru s ovcami a zistila, že Honey asi znovu našla nejakú obeť. Hrdina Blacko sa rozbehol dopredu skontrolovať situáciu ja som pripla Trix a  ponáhľala sa za ním. Keď som zbadala Honey pasúcu obrovskú kravu zdesene som ho odvolala a pripla na vodítko. Katka sa v tesnej blízkosti kravy snažila Honey presvedčiť, že nie je pastiersky pes. Keď právom naštvaná krava vykopla po Honey podala som svoje psiska vedľa stojacej Viki a snažila sa s Katou uloviť Honey. Našťastie sa to podarilo bez ujmy na zdraví ľudí, Honey aj kravy. Unavený sme sa utiahli do tieňa stromov neďaleko usadlosti s vrtuľou.

"Pasúca" Honey Foto by Veronika

Prebudená Gabika znovu zavolala s otázkou kde sme. Oni boli na vyhliadke a čakali nás. Bohužiaľ ja ako "vedúca výpravy", za ktorú ma ona pasovala som jej to nedokázala vysvetliť a bola som rada, že sa ma nepýta prečo sme nešli tam kde sme mali. Našťastie Diane sa nejako podarilo a tak o pár minút sa obklopený smečkou psov dostavili zvyšný účastníci zájazdu(Gabika a Inga). Viki nás však musela opustiť a tak sme pokračovali bez nej.

Chceli sme ísť ďalej cestou necestou, avšak istý milý ujo nám poradil, že tadiaľ nemáme ísť, vraj sú tam len hady a žaby (ku mne to došlo v znení, že sa tam zabíjajú hady). Tak sme sa otočili s úmyslom vrátiť sa. (Okolo kráv sme už prešli bez ukážky pasenia v podaní Honey.) Keď sme míňali zdochlinu srnky(náš nový orientačný bod), zistili sme, že Tinka kdesi zmyzla. Začala sa pátračka. Časť ľudí sa vrátili späť, Inga a ja sme sa lúčili s Verčou, ktorá musela odísť skôr.  Tinka sa nakoniec našla - kde to netuším.

Oddýchnutý sme sa rozhodli pokračovať v mnou objavenej novej trase. Za zákrutou som zistila, že cesta akosi končí (neviete si predstaviť ten pocit. keď idete vpredu pred veľkou skupinou ľudí schopnou poštvať na vás všetky svoje psy a máte im oznámiť, že zas ideme zle). Aj auto, ktoré ju pred nami vytvorilo, to vzdalo a radšej sa otočilo a vrátilo späť. Mňa však akési pole prerastenej repky nezastaví (ako už mnohí vedia ). Znovu sme sa ocitli v košickej repkovej džungli. Našťastie som po chvíli našla traktorom vytvorenú cestičku ktorou sme sa vydali ku vysieľaču.

Gabika uprostred repky Foto by Katka

V tom sa to stalo. Zázrak ! Ja som uvidela cestu. Normálnu vyjazdenú cestu. Žiadne nepriechodné pole. Ten blažený pocit sa rovnal rozbaľovaniu vianočného darčeka . Všetci spokojný s tým, že konečne idú po normálnej ceste sa znovu pustili do reči. Diskusia sa viedla najmä okolo vysielača - prečo potrebuje taký výbeh, čím sa taký vysielač kŕmi, kto sa o neho asi stará (veď čo by tak majiteľov zvierat trápilo, pri pomyslení na čokoľvek živé či neživé ). Počas debaty som zas nejako inštinktívne odbočila z hlavnej cesty.

Táto bočná cestička po chvíli skončila. Ocitli sme sa na lúke plnej jahôd. Skoro všetci sa začali "pásť" na týchto sladkastých plodoch. Keďže lúka bola dlhá a jahôd neúrekom tento úsek sme prešli veľmi pomalým tempom. Na konci lúky sme sa konečne ocitli na Heringeši(kde sme mali pôvodne v pláne začať vychádzku ).

Gabika zavolala auto a kedže nám ešte takáto vychádzka nestačila odviezla sa len Inga so svojou smečkou.  My ostatný sme už pokračovali domov po nudnej ceste kadiaľ sa premávalo neúrekom áut (aj škaredých zlý štvorkoliek). Hlavnou témou bola zásoba mäsa v našich mrazákov a prerozdeľovanie nasledujúcej objednávky od Bordyho. Na Lingove sme odprevadili "nefurčanov" na autobusy. Moja smečka s Gabikou, Baskym, Dianou a Cleou sme sa ešte prešli dole celou Furčou a tým sa táto skvelá túra skončila.

Heslo dňa: "Azda nepochybujete o tom, že by som ja išla niekedy nesprávne." - aj mne sa občas stane, že sa prekecnem a poviem pravdu

EDIT:

8.6.2009 Gabika-Trixike po premeraní som zistila že sme prešli až 11.5km :D pridávam mapy a mená učasníkov :D